Životopis Rudolfa Jašíka

Rudolf Jašík (* 2.december 1919, Turzovka – † 30.júl 1960 ,Bratislava ) bol slovenský prozaik básnik a publicista.

Narodil sa ako najstarší z troch detí – synov, v rodine kysuckého mäsiara, ktorý v roku 1924 skrachoval a potom sa vybral do Kanady za prácou. Na Kysuciach ho vychovávala stará mama s finančnou podporou matkinej sestry R. Jašíka, ktorá žila v USA. Vzdelanie začal získavať v roku 1928 na gymnáziu v Nitre, kde býval na internáte. Nakoľko po smrti starej mamy, doma nebolo dosť peňazí, odišiel v roku 1935 vyučiť sa do Baťových závodov v Zlíne. Popri zamestnaní po večeroch pokračoval vo vzdelávaní na exportnej obchodnej akadémii. Po nezhodách ho v roku 1938 prepustili zo zamestnania a tiež vylúčili zo školy. Vrátil sa na Kysuce a žil v Turzovke.

Za ilegálne šírenie letákov ho v Trenčíne v januári roku 1940 uväznili na 5 mesiacov. Počas väzby sa "politicky podkul" a učil sa ruštinu. Po prepustení narukoval k delostreleckému pluku v Ružomberku a aktívne bojoval na ukrajinskom fronte, kde ho odsúdili za sabotáž (ničenie diel a iného vojenského materiálu), dostal však amnestiu. Pokúsil sa o prechod k sovietskemu vojsku (do sovietskeho zajatia), no napokon sa chorý vrátil a čoskoro na to ho odvelili na Kaukaz. Za protivojnové a protifašistické názory ho degradovali a odsúdili do vojenského väzenia, až bol v roku 1944 prepustený z armády a pridal sa k partizánom. Po vojne pracoval v Baťovanoch (dnešné Partizánske) v závodnom časopise Slobodná práca a organizoval Leninov krúžok pre marxistickú výchovu mládeže. Angažoval sa tiež politicky, stal sa členom KSČ, neskôr bol členom národného výboru a tajomníkom výboru Národnej fronty v Partizánskom. Spolupracoval tiež s denníkom Pravda a redigoval Hlas nitrianskeho kraja. V roku 1947 ochorel na tuberkulózu a niekoľko mesiacov sa liečil v Tatrách. V rokoch 1949 – 1952 bol v Baťových závodoch vedúcim kultúrno-propagačného oddelenia a v rokoch 1952 – 1955 pracoval na krajskom národnom výbore v Nitre ako inšpektor pre múzeá a pamiatky, od roku 1955 bol predsedom Krajského výboru zväzu zamestnancov štátnych orgánov v Nitre. Zomrel veľmi nečakane vo veku 41 rokov po operácii žalúdka. Pochovaný je v Partizánskom.

Rudolf Jašík sa narodil ako najstarší z troch detí (bratia Ladislav a Viktor). Jeho otec, Rudolf, bol mäsiarskym robotníkom a matka Anna, rodená Cvinčeková, domáca. Keď v roku 1924 odišiel otec za prácou do Kanady, matka s deťmi sa odsťahovala ku starým rodičom.

Ľudovú školu vychodil Rudolf v rokoch 1926-30 v Podvysokej. Zo svojho najstaršieho vnuka chcela mať stará matka kňaza, a preto ho poslala do seminára v Nitre. Po dvoch rokoch ho však zo seminára vylúčili, lebo „nebol dosť nábožný“. V rokoch 1930-35 študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Po smrti starej matky musel štúdium pre nedostatok finančných prostriedkov ukončiť. Začal pracovať vo fabrike v Zlíne (1935-38) ako robotník v obuvníckej firme Baťa a súčasne navštevoval Baťovu obchodnú akadémiu. Pre nezhody s majstrom a vedením podniku ho v roku 1938 z fabriky i zo školy vyhodili.

Vzdelanie 

Rudolf Jašík sa narodil ako najstarší z troch detí (bratia Ladislav a Viktor). Jeho otec, Rudolf, bol mäsiarskym robotníkom a matka Anna, rodená Cvinčeková, domáca. Keď v roku 1924 odišiel otec za prácou do Kanady, matka s deťmi sa odsťahovala ku starým rodičom.

Ľudovú školu vychodil Rudolf v rokoch 1926-30 v Podvysokej. Zo svojho najstaršieho vnuka chcela mať stará matka kňaza, a preto ho poslala do seminára v Nitre. Po dvoch rokoch ho však zo seminára vylúčili, lebo „nebol dosť nábožný“. V rokoch 1930-35 študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Po smrti starej matky musel štúdium pre nedostatok finančných prostriedkov ukončiť. Začal pracovať vo fabrike v Zlíne (1935-38) ako robotník v obuvníckej firme Baťa a súčasne navštevoval Baťovu obchodnú akadémiu. Pre nezhody s majstrom a vedením podniku ho v roku 1938 z fabriky i zo školy vyhodili.